John Green: Na vine sú hviezdy

"Odkedy Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu, pripravovala sa na vlastnú smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život, lebo je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali ďalej. Na nenávidenom stretnutí podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou však spozná Augusta Watersa, ktorý má štýl, rakovinu na ústupe a oči len pre ňu. S ním začne objavovať dosiaľ nepoznaný svet lásky na pomedzí života a smrti."

Musím sa priznať, že kým som poriadne..vstrebala, alebo ako to nazvať, túto knihu, ubehlo niekoľko hodín. A teraz neviem, čím začať túto recenziu. Asi to bude autor, pretože John Green je jednoducho jeden z najlepších. Strašne ho obdivujem, že dokázal napísať taký úžasný príbeh s takou ťažkou témou, ktorou je rakovina. Urobil to tak, akoby sám niečo podobné zažíval, nesnažil sa tam vypísať nejaké výmysly a fámy, ako tí ľudia žijú, opisoval iba krutú realitu. Príbeh vyzeral tak, ako keby to bolo skutočné, proste nič tam nevyzeralo ako vymyslené. Miestami to bolo vtipné, inde som zas skoro plakala.. Proste ten typ knihy, pri ktorej sa vám chce plakať aj smiať. Teda zas, smiať ako smiať..skôr usmievať. Bolo to pútavé, doslova som potrebovala vedieť, čo sa stane ďalej a tak mi ju trvalo prečítať dva dni - bola to prvá kniha, ktorú som prečítala tento rok a neľutujem.

Postavy..Hazel, ako hlavná hrdinka bola odlišná už len tou chorobou. Bola oveľa silnejšia, ako iní ľudia a bojovala, ale zároveň vedela, že nemá veľkú šancu uspieť. Zároveň sa zmierila so zlým, ale snažila sa o dobré, až do poslednej chvíle. Väčšinou sa zachovala úplne nepredvídateľne /aspoň ja som mala taký pocit/ a aj to dodávalo všetkému taký iný spád. Keďže knižka bola písaná z jej pohľadu, vnímala som ju skôr tak, ako ona vnímala samú seba, a nie z pohľadu druhých.

Potom Gus. Pre mňa asi najobľúbenejšia postava z celej knihy. Síce nie s úplne dokonalým výzorom či bez jednej chyby, ale s takou úžasnou osobnosťou. Žartoval, bol romantik, mal ťažkú minulosť.. a tiež bol silný, rovnako ako Hazel. Rakovina mu zobrala nohu, ale bol úplne ako normálny človek. Vlastne, ja som si ich nejak všetkých predstavovala ako zdravých. Najprv som ich chorobu nevnímala, ale keď sa za tým teraz obraciam, uvedomujem si, aké to mali v skutočnosti ťažké.

Nedalo by sa povedať, že som nejakú postavu nemala rada, alebo priamo neznášala, no nejak mi nebol sympatický Peter Van Houten. Aj keď ku koncu bol taký, aký bol, stále mi v ušiach rezonovalo to, čo povedal Hazel a Augustovi v Amsterdame.

 

/SPOILER/ Koniec..nie neplakala som, aj keď to skončilo tak, ako to skončilo. Lebo ja som pri knihe ešte nikdy neplakala. Pri niektorých bookwormies, ktoré to tak dokážu prežívať, sa cítim trochu..odlišne, ale jednoducho, mňa skoro nič nerozplače. No nedá sa povedať, že by som nebola v šoku. A práve pri tejto knihe som bola. Trvalo mi nejakú dobu, kým som si uvedomila, že Gus je preč, už nikdy sa nezasmeje s Hazel a nikdy nepôjdu spolu do Srdca Kríža. A dostalo ma to - ako by nemohlo, keď som ho mala najradšej?! Dobre, čakala som, že niekto umrie, ale že by to bol on, ten chalan ktorý takmer prekonal všetko a potom na koniec práve on podľahol? Práve preto sa mi to zdalo neuveriteľné. A Hazel vydržala. Pamätám si, ako na začiatku knihy, keď sa dozvedela o smrti bývalej Gusovej priateľky, si hovorila, aký to musí byť strašný pocit. Nakoniec to ona sama prežívala. Ani nechcem vedieť, ako sa musela cítiť, ja by som to nevydržala..Už len to dokazuje, ako veľmi bola silná.

Na záver, táto kniha bola rozhodne jedna z najlepších, ktoré som kedy držala v ruke. Áno, nebola som so všetkým do bodky spokojná, ale chápem, že keby sa niektoré veci nestali, asi by to nebolo ono. John to vystihol, lepšie to asi ani napísať nemohol. A to mi potvrdilo aj to, že keď budem mať možnosť, siahnem aj po iných dielach od tohto autora. Tí, ktorí váhali, či si to prečítať, už to nerobte a rovno začnite, neoľutujete.