Veronica Roth: Divergent

 

"One choice can transform you. Pass initiation. Do not fail... Thrilling urban dystopian fiction debut from exciting young author.

 In sixteen-year-old Beatrice Prior’s world, society is divided into five factions – Abnegation (the selfless), Candor (the honest), Dauntless (the brave), Amity (the peaceful), and Erudite (the intelligent) – each dedicated to the cultivation of a particular virtue, in the attempt to form a “perfect society.” At the age of sixteen, teens must choose the faction to which they will devote their lives. On her Choosing Day, Beatrice renames herself Tris, rejects her family’s group, and chooses another faction. After surviving a brutal initiation, Tris finds romance with a super-hot boy, but also discovers unrest and growing conflict in their seemingly “perfect society.” To survive and save those they love, they must use their strengths to uncover the truths about their identities, their families, and the order of their society itself."

Táto recenzia obsahuje spoilery a je určená pre tých, čo knižku už prečítali!

Už dlho som chcela patriť do fandomu tejto série. Ale až teraz sa k nim pridávam tak oficiálne. Aj tak si pripadám nejak zaostalo. Všetci túto knižku mali za sebou už dávno, no ja som ju dočítala až pár týždňov dozadu / k recenzii sa dostávam až teraz /. Ale som na seba istým spôsobom hrdá, že som ju zvládla. Najprv som sa bála tej dĺžky - predsa len takmer 500 strán čistej angličtiny je náročná vec... Musím priznať, že miestami som mobil - skade som to čítala v epub formáte - aj odložila, lebo som mala toho dosť a už som proste vedela, že nateraz stačí. Možno kebyže to čítam po slovensky, tak sa od nej neodtrhnem. Ale v tomto prípade to šlo, čo ma trochu mrzí, lebo som si myslela, že ju prečítam rýchlo. Ale naopak, trvalo mi to práve nie najkratšiu dobu...

Po takomto úvode to možno vyzerá tak, že sa mi to proste nepáčilo. Ale nie je to tak. Nápad je úžasný. Systém frakcií, rozdelenia spoločnosti, poriadku, takej nejakej... čistote toho sveta. Každý / no dobre, až na pár výnimiek / niekam patrí. Námet v dnešnej dobe nie je celkom originálny, mám pocit, že teraz sa to s tými dystopickými príbehmi celkom preháňa. No autorka tam vniesla niečo svoje, čo Divergenciu odlišuje od iných kníh. Možno to bude práve tým systémom? Testovaním? Odlišnosťou niektorých obyvateľov? Väčšina ľudí to porovnáva s The Hunger Games. Áno, určitá podobnosť tam je. Ale to sa dalo čakať - veď patria k tomu istému žánru. Musím uznať, že na konci, pri tom, ako Tobiasovi vstrekli to sérum, "vďaka" ktorému nespoznal a chcel zabiť Tris, sa to až moc podobalo na pretvorenie Peetu v Sídle. Pravdepodobne toto mi tam najviac vadilo, ale iné podobnosti som dokázala prekusnúť. Mám pocit, že akcie a romantiky tam bolo v podobnom množstve. Ale zdá sa mi, že v prvej časti prevažovala tá akcia, v druhej polovici zas romantika. Presne tak sa mi to však páči. Nachádzali sa mi tam aj momenty, keď som mobil nemohla pustiť z ruky, nech sa okolo mňa dialo čokoľvek, ale väčšinou som to až tak neprežívala. 

Až na koniec. Posledných sto strán som proste... nemohla. Ako si to tá Veronica predstavuje, že zrazu pozabíja tretinu postáv? Ak sa pýtate, áno, najväčší spoiler celej série viem, takže nie som prekvapená jej schopnosťou odrazu odstrániť niekoľko ľudí. Ale tak aj vďaka tomu som bola úplne vynervovaná, kto bude ďalší. Smrť Trisiných rodičov a Willa ma dostala, úplne. Po prečítaní tých pár viet som chvíľu na displej len tak zízala s otvorenými ústami. Ako vážne?! Milovala som ich a oni sú len v prvej knihe? Až ma prekvapovala Trisina reakcia, ja by som.. to nedokázala. Áno, je pravda, že ani jej to nebolo jedno, ale ja by som tam hádam skolabovala. Neviem čím to je. Ale zas, je pravda, že som štvrtine opisov a slov nerozumela, takže mi kúsok jej reakcie mohol uniknúť... Myslím, že si to niekedy re-readnem po slovensky. Inak som bola zo záverom spokojná. Jasné že som vedela, že Tobias ju nesklame a proste sa z tej simulácie nejak dostane. Možno by ma však istým spôsobom potešilo, keby nie, lebo by som to neočakávala. Ale je pravda, že autorka by to potom musela vyriešiť nejako inak a bolo by to už vážne zložité.

Čo sa týka postáv... Všetci si ma získali. Aj tí záporní, aj kladní. Mne sa však zdá, že by sa všetci dali rozdeliť presne do tých dvoch skupín - dobrí a zlí. A to sa mi až tak nepáči. Nie je to nejaký obrovský problém, ale tak... Nikto na svete nie je ani úplne skvelý, ani úplne hrozný. Každý má v sebe niečo z toho, niečo z toho. Možno tam bolo pár vecí, ale takých nepodstatných.

Tris som si obľúbila, ale menej než napríklad Katniss alebo Tessu. Neviem čím to bolo. Najprv je zmätená a nevie čo robiť, potom je zas odvážna a celkom priateľská. Obľúbila som si ju hlavne kvôli tomu, ako sa dokázala vzdať jej pôvodnej frakcie a vyraziť na cestu doslova do neznáma. V Abnegation sa cítila nesvoja, aj ja som na začiatku postrehla, že nebola až taká selfless, ako by sa od nej v tejto frakcií očakávalo. A preto som aj spokojná s jej výberom Dauntless, hodí sa mi tam viac než hocikto iný.

Four Four Four FOUR! :4 On je dokonalý od začiatku až do konca. Najprv sa mi zdal až príliš neprístupný voči ostatným, ale po tom, ako sa začal baviť s Tris... Zo všetkých postáv ho mám asi najradšej. Prežil si toho strašne veľa, vystaval okolo seba akúsi bariéru, cez ktorú sa dostane len málokto / a Tris sa to podarilo /, je okolo neho toľko záhad a tajomstiev, ale ku koncu sa aj tak väčšinu dozvieme. Veronica ho asi lepšie vymyslieť nemohla.

Ďalej by som asi rada povedala svoj názor na Alberta. Jeden z tých, ktorý sa mi proste od začiatku nepáčil a keď sa s ním stalo to, čo sa s ním stalo.. Nesmútila som spolu s Tris. Ja som bola rada / hej hej, som hnusná /. Naopak, takého Willa som najprv až tak nevnímala v deji, ale potom ma to dostalo. Ale bola som rada, že aspoň chvíľu boli s Christinou spolu. Ďalší ship proste. Chris som mala moooc rada, ak by bola reálna, proste by bola moja kamarátka. O Ericovi mám zmiešané pocity. Ja viem, že je to bad boy, ale tak nejak... určite som ho mala radšej než Ala. Aj keď ma štvalo veľa vecí, čo spravil. Jeanine je, povedzme si to narovinu, záporáčka ako má byť. A ja záporáčky nemusím. Iba záporákov.

Nakoniec už asi spomeniem len film. Bola na premiére. Nesedela som doma na zadku, ale zodvihla som sa a išla som naň s bestie. A neľutujem. Ten film je dokonalosť. Bola som v kine, slintala som nad Theom Jamesom a videla som jeden z best movies ever. Ten pocit, keď na celé kino hovoríte, čo sa stane o päť minút, pretože ste už čítali knihu..no tí ľudia museli mať zo mňa radosť. Chýbalo mi tam iba pár scén, najviac však tá, ako sa FourTris bavili o jednom z Trisiných strachov, ktorý po tom rozhovore už pre ňu strachom nebol. A ešte tá scéna ako vypichli Edwardovi oko. Inak som všetko doslova žrala. Vodopády neboli, ale žeby sa dalo hovoriť o totálnej nerozhádzanosti, to nie... Na začiatku dávali aj trailer na TFiOS, lenže videla som len koniec, pretože som čakala v rade, kým mi neskontrolujú lístok. Potom šiel trailer aj na The Maze Runner, čo ma tiež potešilo, musím si prečítať tie knihy.

Kniha aj film rozhodne stoja za vašu pozornosť. Veronica je naozaj veľmi dobrá spisovateľka, obľúbila som si jej štýl a všetko. Aj keď som občas pochybovala o tom, čo na tej knihe všetci vidia, väčšina momentov ma proste dostala a slávnej Divergencii som prepadla aj ja. Tí, ktorí ste o nej zatiaľ len počuli, neváhajte a bežte si ju kúpiť, požičať alebo si aspoň pozrite film. Zaručene vás to bude baviť.