Veronica Roth: Divergent
"One choice can transform you. Pass initiation. Do not fail... Thrilling urban dystopian fiction debut from exciting young author.
In sixteen-year-old Beatrice Prior’s world, society is divided into five factions – Abnegation (the selfless), Candor (the honest), Dauntless (the brave), Amity (the peaceful), and Erudite (the intelligent) – each dedicated to the cultivation of a particular virtue, in the attempt to form a “perfect society.” At the age of sixteen, teens must choose the faction to which they will devote their lives. On her Choosing Day, Beatrice renames herself Tris, rejects her family’s group, and chooses another faction. After surviving a brutal initiation, Tris finds romance with a super-hot boy, but also discovers unrest and growing conflict in their seemingly “perfect society.” To survive and save those they love, they must use their strengths to uncover the truths about their identities, their families, and the order of their society itself."
Táto recenzia obsahuje spoilery a je určená pre tých, čo knižku už prečítali!
Už dlho som chcela patriť do fandomu tejto série. Ale až teraz sa k nim pridávam tak oficiálne. Aj tak si pripadám nejak zaostalo. Všetci túto knižku mali za sebou už dávno, no ja som ju dočítala až pár týždňov dozadu / k recenzii sa dostávam až teraz /. Ale som na seba istým spôsobom hrdá, že som ju zvládla. Najprv som sa bála tej dĺžky - predsa len takmer 500 strán čistej angličtiny je náročná vec... Musím priznať, že miestami som mobil - skade som to čítala v epub formáte - aj odložila, lebo som mala toho dosť a už som proste vedela, že nateraz stačí. Možno kebyže to čítam po slovensky, tak sa od nej neodtrhnem. Ale v tomto prípade to šlo, čo ma trochu mrzí, lebo som si myslela, že ju prečítam rýchlo. Ale naopak, trvalo mi to práve nie najkratšiu dobu...
Po takomto úvode to možno vyzerá tak, že sa mi to proste nepáčilo. Ale nie je to tak. Nápad je úžasný. Systém frakcií, rozdelenia spoločnosti, poriadku, takej nejakej... čistote toho sveta. Každý / no dobre, až na pár výnimiek / niekam patrí. Námet v dnešnej dobe nie je celkom originálny, mám pocit, že teraz sa to s tými dystopickými príbehmi celkom preháňa. No autorka tam vniesla niečo svoje, čo Divergenciu odlišuje od iných kníh. Možno to bude práve tým systémom? Testovaním? Odlišnosťou niektorých obyvateľov? Väčšina ľudí to porovnáva s The Hunger Games. Áno, určitá podobnosť tam je. Ale to sa dalo čakať - veď patria k tomu istému žánru. Musím uznať, že na konci, pri tom, ako Tobiasovi vstrekli to sérum, "vďaka" ktorému nespoznal a chcel zabiť Tris, sa to až moc podobalo na pretvorenie Peetu v Sídle. Pravdepodobne toto mi tam najviac vadilo, ale iné podobnosti som dokázala prekusnúť. Mám pocit, že akcie a romantiky tam bolo v podobnom množstve. Ale zdá sa mi, že v prvej časti prevažovala tá akcia, v druhej polovici zas romantika. Presne tak sa mi to však páči. Nachádzali sa mi tam aj momenty, keď som mobil nemohla pustiť z ruky, nech sa okolo mňa dialo čokoľvek, ale väčšinou som to až tak neprežívala.
Až na koniec. Posledných sto strán som proste... nemohla. Ako si to tá Veronica predstavuje, že zrazu pozabíja tretinu postáv? Ak sa pýtate, áno, najväčší spoiler celej série viem, takže nie som prekvapená jej schopnosťou odrazu odstrániť niekoľko ľudí. Ale tak aj vďaka tomu som bola úplne vynervovaná, kto bude ďalší. Smrť Trisiných rodičov a Willa ma dostala, úplne. Po prečítaní tých pár viet som chvíľu na displej len tak zízala s otvorenými ústami. Ako vážne?! Milovala som ich a oni sú len v prvej knihe? Až ma prekvapovala Trisina reakcia, ja by som.. to nedokázala. Áno, je pravda, že ani jej to nebolo jedno, ale ja by som tam hádam skolabovala. Neviem čím to je. Ale zas, je pravda, že som štvrtine opisov a slov nerozumela, takže mi kúsok jej reakcie mohol uniknúť... Myslím, že si to niekedy re-readnem po slovensky. Inak som bola zo záverom spokojná. Jasné že som vedela, že Tobias ju nesklame a proste sa z tej simulácie nejak dostane. Možno by ma však istým spôsobom potešilo, keby nie, lebo by som to neočakávala. Ale je pravda, že autorka by to potom musela vyriešiť nejako inak a bolo by to už vážne zložité.
Čo sa týka postáv... Všetci si ma získali. Aj tí záporní, aj kladní. Mne sa však zdá, že by sa všetci dali rozdeliť presne do tých dvoch skupín - dobrí a zlí. A to sa mi až tak nepáči. Nie je to nejaký obrovský problém, ale tak... Nikto na svete nie je ani úplne skvelý, ani úplne hrozný. Každý má v sebe niečo z toho, niečo z toho. Možno tam bolo pár vecí, ale takých nepodstatných.
Tris som si obľúbila, ale menej než napríklad Katniss alebo Tessu. Neviem čím to bolo. Najprv je zmätená a nevie čo robiť, potom je zas odvážna a celkom priateľská. Obľúbila som si ju hlavne kvôli tomu, ako sa dokázala vzdať jej pôvodnej frakcie a vyraziť na cestu doslova do neznáma. V Abnegation sa cítila nesvoja, aj ja som na začiatku postrehla, že nebola až taká selfless, ako by sa od nej v tejto frakcií očakávalo. A preto som aj spokojná s jej výberom Dauntless, hodí sa mi tam viac než hocikto iný.
Four Four Four FOUR! :4 On je dokonalý od začiatku až do konca. Najprv sa mi zdal až príliš neprístupný voči ostatným, ale po tom, ako sa začal baviť s Tris... Zo všetkých postáv ho mám asi najradšej. Prežil si toho strašne veľa, vystaval okolo seba akúsi bariéru, cez ktorú sa dostane len málokto / a Tris sa to podarilo /, je okolo neho toľko záhad a tajomstiev, ale ku koncu sa aj tak väčšinu dozvieme. Veronica ho asi lepšie vymyslieť nemohla.
Ďalej by som asi rada povedala svoj názor na Alberta. Jeden z tých, ktorý sa mi proste od začiatku nepáčil a keď sa s ním stalo to, čo sa s ním stalo.. Nesmútila som spolu s Tris. Ja som bola rada / hej hej, som hnusná /. Naopak, takého Willa som najprv až tak nevnímala v deji, ale potom ma to dostalo. Ale bola som rada, že aspoň chvíľu boli s Christinou spolu. Ďalší ship proste. Chris som mala moooc rada, ak by bola reálna, proste by bola moja kamarátka. O Ericovi mám zmiešané pocity. Ja viem, že je to bad boy, ale tak nejak... určite som ho mala radšej než Ala. Aj keď ma štvalo veľa vecí, čo spravil. Jeanine je, povedzme si to narovinu, záporáčka ako má byť. A ja záporáčky nemusím. Iba záporákov.
Nakoniec už asi spomeniem len film. Bola na premiére. Nesedela som doma na zadku, ale zodvihla som sa a išla som naň s bestie. A neľutujem. Ten film je dokonalosť. Bola som v kine, slintala som nad Theom Jamesom a videla som jeden z best movies ever. Ten pocit, keď na celé kino hovoríte, čo sa stane o päť minút, pretože ste už čítali knihu..no tí ľudia museli mať zo mňa radosť. Chýbalo mi tam iba pár scén, najviac však tá, ako sa FourTris bavili o jednom z Trisiných strachov, ktorý po tom rozhovore už pre ňu strachom nebol. A ešte tá scéna ako vypichli Edwardovi oko. Inak som všetko doslova žrala. Vodopády neboli, ale žeby sa dalo hovoriť o totálnej nerozhádzanosti, to nie... Na začiatku dávali aj trailer na TFiOS, lenže videla som len koniec, pretože som čakala v rade, kým mi neskontrolujú lístok. Potom šiel trailer aj na The Maze Runner, čo ma tiež potešilo, musím si prečítať tie knihy.
Kniha aj film rozhodne stoja za vašu pozornosť. Veronica je naozaj veľmi dobrá spisovateľka, obľúbila som si jej štýl a všetko. Aj keď som občas pochybovala o tom, čo na tej knihe všetci vidia, väčšina momentov ma proste dostala a slávnej Divergencii som prepadla aj ja. Tí, ktorí ste o nej zatiaľ len počuli, neváhajte a bežte si ju kúpiť, požičať alebo si aspoň pozrite film. Zaručene vás to bude baviť.
Four Four Four FOUR! :4 On je dokonalý od začiatku až do konca. Najprv sa mi zdal až príliš neprístupný voči ostatným, ale po tom, ako sa začal baviť s Tris... Zo všetkých postáv ho mám asi najradšej. Prežil si toho strašne veľa, vystaval okolo seba akúsi bariéru, cez ktorú sa dostane len málokto / a Tris sa to podarilo /, je okolo neho toľko záhad a tajomstiev, ale ku koncu sa aj tak väčšinu dozvieme. Veronica ho asi lepšie vymyslieť nemohla.
Ďalej by som asi rada povedala svoj názor na Alberta. Jeden z tých, ktorý sa mi proste od začiatku nepáčil a keď sa s ním stalo to, čo sa s ním stalo.. Nesmútila som spolu s Tris. Ja som bola rada / hej hej, som hnusná /. Naopak, takého Willa som najprv až tak nevnímala v deji, ale potom ma to dostalo. Ale bola som rada, že aspoň chvíľu boli s Christinou spolu. Ďalší ship proste. Chris som mala moooc rada, ak by bola reálna, proste by bola moja kamarátka. O Ericovi mám zmiešané pocity. Ja viem, že je to bad boy, ale tak nejak... určite som ho mala radšej než Ala. Aj keď ma štvalo veľa vecí, čo spravil. Jeanine je, povedzme si to narovinu, záporáčka ako má byť. A ja záporáčky nemusím. Iba záporákov.
Nakoniec už asi spomeniem len film. Bola na premiére. Nesedela som doma na zadku, ale zodvihla som sa a išla som naň s bestie. A neľutujem. Ten film je dokonalosť. Bola som v kine, slintala som nad Theom Jamesom a videla som jeden z best movies ever. Ten pocit, keď na celé kino hovoríte, čo sa stane o päť minút, pretože ste už čítali knihu..no tí ľudia museli mať zo mňa radosť. Chýbalo mi tam iba pár scén, najviac však tá, ako sa FourTris bavili o jednom z Trisiných strachov, ktorý po tom rozhovore už pre ňu strachom nebol. A ešte tá scéna ako vypichli Edwardovi oko. Inak som všetko doslova žrala. Vodopády neboli, ale žeby sa dalo hovoriť o totálnej nerozhádzanosti, to nie... Na začiatku dávali aj trailer na TFiOS, lenže videla som len koniec, pretože som čakala v rade, kým mi neskontrolujú lístok. Potom šiel trailer aj na The Maze Runner, čo ma tiež potešilo, musím si prečítať tie knihy.
Kniha aj film rozhodne stoja za vašu pozornosť. Veronica je naozaj veľmi dobrá spisovateľka, obľúbila som si jej štýl a všetko. Aj keď som občas pochybovala o tom, čo na tej knihe všetci vidia, väčšina momentov ma proste dostala a slávnej Divergencii som prepadla aj ja. Tí, ktorí ste o nej zatiaľ len počuli, neváhajte a bežte si ju kúpiť, požičať alebo si aspoň pozrite film. Zaručene vás to bude baviť.
My series
Hneď na začiatok sa priznávam, že téma tohto článku by sa dala nazvať hocijako, len nie originálne. Vážne veľa bloggerov píšu práve o tomto - o svojich obľúbených seriáloch alebo seriáloch, ktoré sleduje. A ja sa pridávam k nim. Na blogu som od začiatku chcela mať nejaký zoznam, čo som kedy pozerala a aký mám názor na tie seriály, lenže vždy sa mi zdalo, že ich je nejako málo.. Teraz sa mi to konečne nejako nazbieralo a môžem o tom niečo napísať.
Seriály som začala prvýkrát pozerať - a týmto myslím tak, že som pravidelne pozerala epizódy na notebooku, nie v telke - niekedy minulé leto. Nudila som sa, len tak som scrollovala nejaké random blogy a nie na jednom som videla články tohoto typu. Všetci mali niečo rozpozerané, niečo americké, čo u nás na normálnych programoch nedávajú - alebo len málokedy - no ja som medzi nich nepatrila. Ako som tie články tak čítala, niekoľko názvov sa v nich objavovalo naozaj často. A tak som sa dostala k niekoľkým z nich.
1. Pretty Little Liars
O tomto ste už určite počuli, je to jeden z tých najznámejších amerických seriálov. V hlavných úlohách tam hrajú Troian Bellisario (Spencer), Shay Mitchell (Emily), Ashley Benson (Hanna), Lucy Hale (Aria) a Sasha Pieterse (Alison). Dej je na prvý pohľad jednoduchý - štyri kamarátky ostávajú šokované záhadnou smrťou piatej, na dlhšiu dobu sa spolu prestávajú baviť, znova sa stretávajú až na pohrebe mŕtvej Alison. Práve tam sa stane niečo, čo by nikdy nečakali. Prídu im prvé správy od záhadnej osoby podpisujúcej sa -A. Toľko k deju. Sledovala som celé štyri série, lenže potom prišla škola a už som na to nemala čas. Teraz by som sa k tomu rada vrátila, lebo PLL je niečo úžasné, lenže sa bojím, že by som bola stratená v deji, lebo je to naozaj, vážne, strašne moc zamotané.
2. Gossip Girl
Tento nie je až taký známy ako PLL, teda pozerá ho menej ľudí, lenže podľa mňa nie je o nič horší ako ten predošlý. Tentoraz na obrazovke najčastejšie uvidíte Blake Lively (Serena), Leighton Meester (Blair), Penna Badgleyho (Dan), Eda Westwicka (Chuck) a Chacea Crawforda (Nate). Všetko je o new-yorkskej elite, jej problémoch, dospievaní, láske, priateľstve a intrigách. Dôležitú úlohu má tzv. Gossip Girl, ktorej identitu nedokážeme odhaliť, ale aj tak vie o každom kroku v NY. Sleduje ich, nebojí sa zverejniť tajomstvá a prehrešky, často im tým skomplikuje život. Nemá to až takú zápletku, ako má PLL, skôr také oddychové pozeranie. Bavilo ma to, tiež som videla niekoľko sérií, ale stalo sa mi s týmto presne to isté, čo s predošlým seriálom. Lenže tu ani neviem, kde som skončila, škoda..
O Upírskych denníkoch som predtým, než som sa do nich pustila, počula toho veľa. Niektorí boli proti, iní to milovali. Ja som do toho šla zo zvedavosti a tiež preto, že som čítala pár dielov kníh. Hrajú tu Nina Dobrev (Elena & Katherine), Paul Wesley (Stephan) a Ian Somerhalder (Damon). Dejovo to nie je nič výnimočné, aj keď niektoré veci sú tam celkom originálne. Na strednej dievča spozná chalana, ktorý ju hneď zaujme, nejak sa s ním spozná, zistí, že je s ním niečo divné a začne to riešiť. Potom spozná niekoho ďalšieho, kto jej najprv pripadá ako úplný idiot, ale potom si prizná, že na ňom tiež niečo vidí... Klasika. Nezaujalo ma to natoľko, aby som si pozrela viac než prvú sériu a už sa k tomu ani pravdepodobne vracať nebudem.
4. Glee
Na Glee ma nahovorili spolužiačky. A zčasti som sa doňho pustila aj kvôli ukážkam, aj coverom na youtube. Hlavné úlohy patria/patrili Ley Michele (Rachel), Corymu Monteithovi (Finn) a Mathewovi Morrisonovi (Will). Will sa snaží obnoviť kedysi populárny spevácky zbor Glee. Zoženie tam talentovaných ľudí, no vždy sa do toho dostane niečo, čo im veci sťaží. Niekedy sú to hádky, láska, problémy študentov či konkurencia v podobe trénerky roztlieskavačiek. Sú tam zapletené životy veľa postáv, aj preto sa mi páči. Ale ani tento seriál nesledujem momentálne. Tiež to s ním dopadlo rovnako ako s Gossip Girl a Pretty Little Liars. Jednoducho som to nechala tak, aj keď ma to celkom bavilo.
Až teraz sa dostávam ku seriálom, ktoré pozerám aj teraz. Síce nepravidelne, ale pozerám. Na TW ma tak nejak navnadila Lydia a tiež aj Siren. Hlavné úlohy obsadili Tyler Posey (Scott), Crystal Reed (Allison), Dylan O'Brien (Stiles) a Tyler Hoechlin (Derek). V jednu noc je oznámená vražda v neďalekom lese a dvaja zvedavý chalani sa vyberú hľadať mŕtvolu. Nepodarí sa im to, dokonca sa rozdelia, lebo jeden z nich zostane s otcom - policajtom a druhý, Scott, zostane v nočnom lese sám. Keď vtom ho niekto prekvapí zo zadu a zraní ho. Scott si myslí, že to je len trocha krvi, no pri prvom splne sa začínajú diať zvláštne veci... Baví ma to, je to taká viac-menej oddychovka. Vlkolakov mám navyše radšej, než upírov, zatiaľ som však videla len pár častí.
Toto je práve vec, nad ktorou teraz strácam najviac času. Hore na lište sa mi načítava ďalšia epizóda, kým píšem tento článok. Na AHS ma nahovorila kamarátka, keď sme u nej nemali čo robiť. Čo-to som už o ňom počula, myslela som si, že to bude..strašidelnejšie, ale nie je to vôbec nejako zlé. Áno, občas sú tam scény, ktoré vás vydesia, ale inak nič. Najviac na obrazovke uvidíme Taissu Farmigu (Violet), Evana Petersa (Tate), Connie Britton (Vivien), Dylana McDermotta (Ben) a ďalších. Do starého, veľkého domu, kde sa kedysi udiala vražda, sa nasťahuje rodina Harmonovcov, pričom celkom nevedia o jeho minulosti. Netrvá dlho, kým sa o nej dozvedia, a vtedy sa im život nejako začne zapletať. Každá séria má však iné postavy, iný dej, ja som zatiaľ na prvej. No určite odporúčam.
Dear John
Tento film som pozerala už trochu dávnejšie, takže možno niektoré detaily si proste nepamätám, ale pokúsim sa naň napísať recenziu, ako keby som ho videla včera. Našla som ho cez jednu bloggerku, ale už si nepamätám, o koho šlo, ona ho tiež zrecenzovala. Akurát vtedy mi sadol aj podľa anotácie, aj podľa castingu.V jeden, síce slnečný deň, ale nemala som čo robiť, som si jeho názov len tak naťukala do google, či ma niekto nepoteší a náhodou ho nenájdem online.. And guess what. Na zkouknito.cz bol nahratý úplne celý. Neváhala som, nechala som si ho načítať a potom som klikla na tlačidlo play.
Dear John / v slovenskom dabingu Drahý John /
vojna, dráma, romantika
USA, 2010, 108 min
"Vraciame sa do doby krátko pred udalosťami z jedenásteho septembra roku 2001. Sledujeme líniu a vývoj stretnutia mladého vojaka Johna a študentky Savanny. Horúca pláž a slnečné leto prehlbuje ich city každým dňom, až obaja pocítia lásku. Po dopade udalostí, ktoré zmenili svet, John narukuje do armády a následne na to je poslaný do Iraku. So Savannou však ostáva v kontakte vďaka listom, ktoré si pravidelne vymieňajú. Niekto však raz musí napísať posledný list a dať tomu druhému zbohom.."
Dej sa mi od začiatku páčil. Možno to je už taký obkukaný námet, ale mne sadol. Film je natočený podľa rovnomennej knihy od Nicholasa Sparksa, ktorého si môžete spojiť s The Last Song, Safe Haven alebo The Notebook. Všetko sú to diela plné romantiky, takže aj v tomto jej nájdete naozaj veľa. Ako ste mohli vyčítať z anotácie, v lete sa na pláži zoznámia dvaja mladí ľudia - Savanna a John. Vojakovi pripadá od začiatku sympatická, a tak jej neváha pomôcť. Po náhodnom stretnutí prichádzajú ďalšie, tentoraz už dohodnuté a z Johna a Savanny sa stane pár. John ju zoznamuje s otcom, prežívajú spolu krásne chvíle, Savanna zistí, kým chce byť v budúcnosti a všetko vyzerá dokonale. Potom však príde problém, ako všade. John musí odcestovať, pridať sa k armáde, ísť až do ďalekého Iraku. Musia sa rozlúčiť. Niekoľko dní spolu vôbec nie sú v kontakte, až príde na rad taká pointa celého filmu. Začnú si písať listy. Savanna čaká každý deň, či niečo neobjaví v schránke a John zas zakaždým, keď vidí akúsi donáškovú helikoptéru s vrecami plnými listov, dúfa, že tam objaví jeden, ktorý bude patriť práve jemu. Takto to ide niekoľko mesiacov, až zrazu príde Johnovi posledný. Jeden list mu úplne zmení život. List, v ktorom mu Savanna vysvetlí, ako to je v jej živote. Dozvedá sa, že preňho tam už viac nie je toľko miesta, ako predtým. Že sa musia rozlúčiť. Záver je.. páčil sa mi. Možno to neskončilo tak, ako by ste čakali, ale potom si uvedomíte, že Nicholas to vymyslel úžasne. Že v tomto filme zobrazil ako funguje reálny život, žiadne rozprávky. Nechcem sem dávať všetok dej, aby ak si to náhodou pozriete, ste v tom mali aj nejaké prekvapenia. Možno potom niektorí, rovnako ako ja, najprv nepochopíte, prečo sa to tak ukončí. Ale ak by to bolo inak, už by sa mi to asi toľko nepáčilo.
Ak sa mám vyjadriť k postavám, musím priznať, že všetky nejak zapadajú do deja. John je obyčajný, mladý vojak na dovolenke, alebo ako to nazvať. Je pozorný, športuje, nesnaží sa byť niekým iným. Má výbušnú povahu, ktorá to niekoľkokrát vo filme skomplikuje, ale ak nemá dôvod, neovláda ho hnev. Jeho som si tam obľúbila asi najviac. Teda určite viac, ako Savannu. Hrá ho navyše Channing Tatum, takže...toto asi nemusím komentovať. Úplne mi tam sedí, v tej role si ani neviem predstaviť nikoho iného.
Savanna je také milé, občas dievča utiahnuté do samej seba. Nepatrí k tým, ktoré sa musia predvádzať za každú cenu, skôr zaujme takou svojou nevinnosťou a túžbou pomáhať iným. Aj tu bola zvolená skvelá herečka - Amanda Seyfried, ktorú môžete poznať napríklad z The Vampire Diaries. Cast bola do toho filmu vybratá naozaj tak, že sa mi to páči. Ona s Channingom.. Keby sú aj v normálnom živote pár, sedia mi k sebe. Vo filme sa nejak navzájom dopĺňajú, ona Johna tak upokojuje a povzbudzuje, on ju zas tak ochráni a zastane sa jej, keď treba.
Objavuje sa tu aj veľa ďalších postáv, takže to zhrniem nejak v skratke. John predstavuje Savannu aj svojmu otcovi, najprv s pochybnosťami, pretože jeho otec je autista. To, samozrejme, najprv ani len netuší, ale Savanna mu to po nejakom čase oznámi. Tento pán má jednu veľkú záľubu - zbieranie mincí. Dá sa povedať, že práve minciam a synovi venuje celý svoj život. Tie drobné veci majú preňho obrovský význam. Pripúšťa si k sebe veľmi málo ľudí, dokonca len dvoch - Savannu a Johna. Mne sa veľmi páčil jeho vzťah ku dievčaťu jeho syna. Vážne som si ho obľúbila, o to ťažšie som niesla jeho problémy v živote zobrazenom v tomto filme.
Ďalej sa tu objavuje akýsi rodinný priateľ Savanny so svojím synčekom. Malý je tiež autista, zas ako keby naopak, Savanna ho predstaví Johnovi a tí dvaja sa nájdu, aj keď to je iba také dočasné. Ten chlapec bola ďalšia - a posledná - z postáv, ktoré ma v tomto filme zaujali. Ešte sú tam rodinní príslušníci, vojaci z armády a zároveň Johnovi priatelia. Ak by som si to mala zhrnúť, najlepšie vykreslené sú tie hlavné postavy, ktoré som opísala, potom tam už ani nikto iný nie je, len vážne také vedľajšie. Celkovo, ľudia tam mali chyby, svoje význačné vlastnosti a charakter, len u niekoho bol výraznejší, u niekoho menej.
Zhrnutie na koniec. Ak hľadáte niečo oddychové, pri čom si možno aj poplakáte, nájdete v tom veľa romantiky a zároveň krutú realitu, toto je film práve pre vás. Nemusí vás ohúriť tak, že po ňom nebudete rozmýšľať o ničom inom, ale rozhodne vo vás niečo zanechá. Pocit, že nie všetko je v živote dokonalé, ale aj tak sa tu nájdu chvíle, ktoré sú jednoducho nezabudnuteľné.
TAG: Nežijem len make-upom
Na blogu nechcem mať len recenzie, chcem ich striedať s takýmito "oddychovejšími" článkami, kde sa budú nachádzať playlisty, tagy, úvahy, poviedky a podobne. Ešte neviem presne, kedy tu budú a ako budú takéto články vyzerať, no rozhodne tu nejaké chcem mať. Toto je prvý z nich. Tento tag som našla na jednom blogu, keď som hľadala nejaký, pomocou ktorého by ste sa o mne mohli dozvedieť nové veci. Dúfam, že niekomu nevadí takáto dĺžka článkov, lebo ja proste kratšie písať neviem... Ale ak by vám to nejak strašne vadilo, napíšte, ja sa budem snažiť písať inak.
 |
| somadjinn |
1. Pozeráš televíziu? Aká je tvoja obľúbená relácia, poprípade seriál?
Pamätám si, že keď som mala asi 8 rokov, tak som pred telkou sedela celý deň, furt som prepínala programy a niečo sledovala. Vtedy som mala najradšej stanicu MiniMax, keďže sme nemali DisneyChannel. Ale čím som bola staršia, tak som tam trávila čoraz menej času, možno kvôli tomu, že som viac bola na notebooku, hrala rôzne hry a podobne. Teraz si televíziu pozriem iba raz za čas, keď dávajú nejaký film, čo ma naozaj zaujme, napríklad teraz ako na Markíze išli Potterovky. Inak ani nie, možno ešte pozerám Óčko a iné hudobné programy.
2. Varíš? Aké je tvoje najobľúbenejšie hlavné jedlo a dezert?
Ak sa varením dá nazvať občasné spravenie zeleninovej polievky, praženice, cestovín, tak áno. Možno by som zvládla viacero jedál, lenže teraz si proste nespomeniem. Mamina do mňa cez víkend stále hustí, nech sa prídem pozrieť, pomôcť a tak, že sa mi to zíde a aj sa niečo naučím. Ako, mňa varenie baví, len neznášam čakanie. Ale to sa dá vylepšiť pustením rádia, takže sa to dá zniesť. Moje obľúbené hlavné jedlo? Fú, na toto neodpoviem, milujem veľa vecí, jednu nevyberiem. Ale tak vo všeobecnosti, mám radšej slané ako sladké jedlá, yes, i'm weird, a milujem skúšanie nových jedál a špecialít, to je moje. Dezert zjem skoro hocijaký, ale ako som písala, mám radšej slané, takže ich moc nevyhľadávam..
3. Vysnené povolanie?
Nedávno som sem písala page o mne, tam som spomínala aj moje vysnené povolanie, takže to nejako zrepeatujem.. Odmalička som chcela byť lekárka, akákoľvek, a stále chcem. Minuloročná biola, keď sme preberali ľudské telo, bola asi pre mňa najzaujímavejšia zo všetkých. Chémiu tiež zvládnem, aj keď niekedy mi tie veci stade prídu nezmyselné. Takže, teoreticky, hlavné predmety by som nejak zvládala. Ale problém je inde. Mne je proste občas nanič pri pohľade na krv, hlavne teda na moju, odber krvi nenávidím. Niekedy mi to zas nevadí, neviem, asi záleží od situácie. Druhý problém je nemocničné prostredie. Keď som mala starkého v nemocnici a chodili sme tam skoro každý deň, tak som sa tam cítila nepríjemne, alebo aspoň na tom oddelení, kde bol on. Nejak mi to tam vadilo..necítila som sa fajn. Neviem, čím to bolo. To sú jediné veci, ktoré ma trápia ohľadom tohto povolania. Známky na medinu mám, aspoň zatiaľ a myslím, že by ma to aj bavilo. Rodičia ma v tomto podporujú, boli by veľmi radi, kebyže som lekárka. Tak uvidím, na rozhodovanie mám ešte kopu času.
4. Ovládaš nejaký cudzí jazyk? Akým by si sa chcela dorozumieť?
Jedna z najpodstatnejších informácií o mne je, že milujem jazyky a ich učenie sa. Najradšej by som vedela všetky, ktorými sa dorozumieva veľa ľudí na svete. Ale zároveň si uvedomujem, že radšej vedieť dva-tri poriadne, ako desať iba základne. Momentálne sa už tretí rok učím nemčinu, ktorú mám rada a nechápem, prečo sa toľkým nepáči, aj keď áno, niektoré slová v nej sú vážne extrémy. Mojim hlavným jazykom, ktorý sa učím ôsmy rok, je angličtina. Chodím na základku, kde máme viac hodín týždenne, ako na iných školách, konkrétne štyri klasické + jedna špeciálna. Anglinu mám ešte radšej než nemčinu, som preto strašne rada, že pôjdem na anglické bilingválne gymko.
5. Za čo utrácaš peniaze v kategórií "pre radosť", ak nie za make-up?
Oblečenie, bižutéria, bižutéria a znova bižutéria, sladkosti a jedlo všeobecne. Keby nechodím do knižnice a nečítam ebooky, tak knihy by jednoznačne viedli, no ja si ich veľa nekupujem.
 |
| Metal-Bender |
6. Zoznamuješ sa ľahko s neznámymi ľuďmi?
Nope, nope a ešte raz nope. Som v tom priam.. blbá. Proste mi nejde len tak sa s niekým skamarátiť. Pri ľuďoch, ktorých nepoznám, som strašne hanblivá, neviem o čom sa s nimi baviť, cítim sa neuvoľnene. Táto moja vlastnosť je jedna z najhorších, ktoré mám.
7. Čítaš klasické knihy alebo preferuješ e-booky?
Knihy majú pre mňa strašne veľký význam, čo ste si mohli všimnúť aj v predošlých recenziách, no potom mi je v podstate jedno, v akom formáte príbeh je. Asi ako väčšina však preferujem klasické papierové verzie. Proste cítiť v rukách ten papier, zobrať si ju so sebou hocikam a nič sa jej nestane, menej si ňou kazím oči.. Ale aj ebooky majú svoj klady - knihy zadarmo, v rôznych jazykoch, nemusím hľadať po kníhkupectvách a knižniciach, vezmete si ich vážne všade, ale to žiarenie, displej a proste jas je pre mňa dosť nepríjemný. Možno keby mám normálnu čítačku, lenže ja čítam cez mobil/tablet cez stiahnutú aplikáciu Cool Reader. Rada by som vlastnila aj klasickú čítačku, no uvidím. Momentálne si vystačím s tým, čo mám.
8. Aká je tvoja najlepšia a najhoršia vlastnosť?
Začnem tými najhoršími. Nemám jednu, skôr mi na sebe samej vadia hlavne dve veci - lenivosť a to,že sa ťažko zoznamujem s novými ľuďmi. Neviem, snažím sa v tom zlepšiť, ale asi to patrí k mojej osobnosti. Mama mi vždy vraví, že sa v tomto podobám na ocina a ja len musím súhlasiť, sme v tom úplne rovnakí. Tými najlepšími sú pravdepodobne schopnosť ľahko si zapamätať veci /hlavne učivo do školy/, empatia a ..teraz ma už nič nenapadne, to ako naschvál.
9. Chodíš sa večer baviť medzi ľudí alebo máš radšej komornú spoločnosť?
Nevadí mi ani jedno, ani druhé. Ale keby si mám vybrať, asi skôr strávim čas s mojimi najlepšími priateľmi ako ísť sa niekam spiť do nejakého nightclubu. Nerobí mi problém ísť na nejakú akciu /aj keď som vlastne na žiadnej takej veľkej nebola/, ale preferujem to druhé.
10. Keby si neblogovala, medzi aké činnosti by si podelila svoj voľný čas?
Fúha, blogovanie mi zaberá dosť času, hlavne keď sú moje favourites aktívne - veľa článkov -, takže zrazu by toho času bolo dosť. Tak na 134563456% by som o dosť viac čítala, pozerala filmy a seriály, kreslila, celé dni by som asi sedela za facebookom alebo otravovala kamarátky, či nejdú von - fakt na dlho -, potom by som možno viac fotila a hľadala si nové záľuby. Viem, kebyže chcem toto všetko postíhať, tak by som musela vynechať viac činností než len blogovanie, lebo zas až tak veľa času mi to neberie. Snažím sa to nejak rozdeliť, aby som sa nenudila, ale tak väčšinou zvíťazí tá moja lenivosť a predsa skončím u niečoho úplne odveci. Čo už so mnou.
Tahereh Mafi: Shatter Me
"Juliette hasn’t touched anyone in exactly 264 days.The last time she did, it was an accident, but The Reestablishment locked her up for murder. No one knows why Juliette’s touch is fatal. As long as she doesn’t hurt anyone else, no one really cares. The world is too busy crumbling to pieces to pay attention to a 17-year-old girl. Diseases are destroying the population, food is hard to find, birds don’t fly anymore, and the clouds are the wrong color. The Reestablishment said their way was the only way to fix things, so they threw Juliette in a cell. Now so many people are dead that the survivors are whispering war – and The Reestablishment has changed its mind. Maybe Juliette is more than a tortured soul stuffed into a poisonous body. Maybe she’s exactly what they need right now.Juliette has to make a choice: Be a weapon. Or be a warrior"
Na začiatok sa chcem poďakovať Saoirse a Jass, že ma oboznámili s touto sériou. Dievčatá, ani neviete, ako som vám vďačná. Lebo Shatter Me je veľký príbeh. Keby nie je vás, nepoznám niečo také úžasné. Ďakujem ďakujem ďakujem!
Keby odo mňa chcete charakterizovať túto knihu jedným slovom, nejde to. Vážne nie. Ide o dnes už celkom ohraný, ale aj tak populárny žáner fantasy. Konkrétne dystopická fantasy. Keďže ja práve niečo takéto milujem, už len kvôli tomu som si ju proste musela prečítať. A viete..keď sa pred vami bookwormies rozprávajú o niečom dokonalom a vy o tom nič neviete..tak je to trochu skľučujúci pocit. Všetko ma dohnalo k tomu, aby som ju čo najskôr mohla poznať aj ja.
Som naozaj rada, že prvá kniha, ktorú som kompletne dočítala po anglicky je práve Shatter Me. Myslím, že je aj preložená, ale nemohla som vydržať. Stiahla som si ju z epubbudu do tabletu, kde mám z Google Play stiahnutú čítačku Cool Reader /mimochodom, môžem len a len odporučiť/ a zhodou okolností, podporuje aj formát epub, takže knihu som mala zadarmo. Najprv som sa trochu bála toho jazyka, či mi to nebude robiť problém, ale ukázalo sa, že aj keď som občas nerozumela polke opisom, v deji som sa nestrácala. A nejak som sa za týždeň aj čosi tým všetkým prelúskala. Možno by mi to trvalo aj menej, lenže času som kvôli prijímačkám mala menej než zvyčajne, ale aj tak som spokojná. A odteraz sa nebojím čítať po anglicky.
Autorkin štýl je dokonalosť sama o sebe. Tahereh je pani spisovateľka. Na začiatku bolo pre mňa trochu nepochopiteľné, ako to vlastne celé píše, ale znovu vďaka Jassinej recenzií som sa o tom štýle dozvedela viac a potom to už bolo v pohode. Milujem jej úžasné úžasné úžasné opakovanie sa slov, keď hlavná hrdinka Juliette chcela niečo zdôrazniť. Milujem jej voľný štýl písania, kde nezáleží, či vynechá čiarku alebo dá niečo gramaticky inak. A úplne najviac milujem jej prečiarknuté časti, kde si vlastne Juliette pomyslela niečo, čo hneď nahradila iným slovom alebo si uvedomila, že to má brať inak. Keby som to celé mala opísať jedným slovným spojením, je to jeden z najlepších štýlov písania vôbec. V dnešnej dobe je ťažké byť orignálny, ale Tahereh sa to podarilo a do svojich diel vniesla niečo nové.
Čo sa týka deja, ten bol jedným slovom catchy. Stále sa tam niečo dialo. Síce tam boli časti - hlavne na začiatku - kde Juliette veľa premýšľala, ale ku koncu to malo rýchly spád. Nebolo toho však na jednom mieste veľa, znova to autorka spravila naozaj dobre. Kniha má presne 50 kapitol /+ prológ a epilóg/, lenže nie sú nejak dlhé, skôr také kratšie. A v 8/10 z nich boli na konci každej kapitoly nejaké zvraty. Bolo to asdfghjasdfg. Vážne, z celej knihy sa mi asi toto páčilo najviac, čo sa týka z hľadiska deja.
Autorkin štýl je dokonalosť sama o sebe. Tahereh je pani spisovateľka. Na začiatku bolo pre mňa trochu nepochopiteľné, ako to vlastne celé píše, ale znovu vďaka Jassinej recenzií som sa o tom štýle dozvedela viac a potom to už bolo v pohode. Milujem jej úžasné úžasné úžasné opakovanie sa slov, keď hlavná hrdinka Juliette chcela niečo zdôrazniť. Milujem jej voľný štýl písania, kde nezáleží, či vynechá čiarku alebo dá niečo gramaticky inak. A úplne najviac milujem jej prečiarknuté časti, kde si vlastne Juliette pomyslela niečo, čo hneď nahradila iným slovom alebo si uvedomila, že to má brať inak. Keby som to celé mala opísať jedným slovným spojením, je to jeden z najlepších štýlov písania vôbec. V dnešnej dobe je ťažké byť orignálny, ale Tahereh sa to podarilo a do svojich diel vniesla niečo nové.
Čo sa týka deja, ten bol jedným slovom catchy. Stále sa tam niečo dialo. Síce tam boli časti - hlavne na začiatku - kde Juliette veľa premýšľala, ale ku koncu to malo rýchly spád. Nebolo toho však na jednom mieste veľa, znova to autorka spravila naozaj dobre. Kniha má presne 50 kapitol /+ prológ a epilóg/, lenže nie sú nejak dlhé, skôr také kratšie. A v 8/10 z nich boli na konci každej kapitoly nejaké zvraty. Bolo to asdfghjasdfg. Vážne, z celej knihy sa mi asi toto páčilo najviac, čo sa týka z hľadiska deja.
Z mužských dospelejších postáv ma dostali dve. Adam a Warner. Tak odlišní, ale zároveň niečím podobní. Nechcem tu dávať nejak veľa spoilerov, ale tento si neodpustím. Obidvaja totiž chcú získať Juliette. Adam je ten typický awwww slaďouš. A Warner naopak sexy záporák. Keby sa mám rozhodnúť, koho shippujem, asi dám prednosť Warnerovi a Juliette. Občas mám proste radšej takých bad boyov /a v poslednom čase aj v realite..uhmm../. Potom mám moc moc moc rada Jamesa. Taký chutný malý bráško. Adamov bráško. Ukecaný bráško. Castle mi pripadá ako niekto mentálne nad. Taký, čo si od vás nežiada rešpekt, ale aj tak ho dostane. A nakoniec Kenji. Sarkastický, ochranársky, večne hašteriaci sa drzúň. Teraz ma tak napadá, ako si to znovu čítam, že v knihe nie sú skoro žiadne dievčenské postavy, ale chlapov je tam až-až. Zaujímavé.
Také zhrnutie.. Shatter Me je kniha, ktorá vás buď dostane komplet na kolená, alebo ju so zhnusením odložíte do police po prečítaní prvých strán. Inak to ani nejde. A ja som si ju musela zamilovať. Seriously, Tahereh Mafi je jedna z najlepších v jej odbore. Ja som si obľúbila takto strašne moc viacero fantasy sérií, túto môžem porovnávať s niečím takým známym ako The Hunger Games alebo Harry Potter. Áno, u vás sa možno nie, ale u mňa sa dostala až tak vysoko. Odpoveď na otázku, či po nej máte siahnuť z tohto hádam vyčítate sami. ))
Every end is a new beginning.
"Some infinities are bigger than other infinities." - John Green
Áno, ak sa pýtate, aj Julls prepadla blogspotu. A týmto článkom sa oficiálne pridáva ku veľkému sťahovaniu národov sem z blogu.cz. Niektorí ma možno už poznáte, niektorí nie. Niektorí ste možno vedeli, že sa tu chcem úplne presťahovať, niektorí nie. Ale teraz to už vedia všetci. Omg, zasa melem. Nemám rada úvodné články. Toto nie je môj prvý blog na tejto doméne, takže tu nie som až taká nová. Blogger mi pripadá čistejší, profesionálnejší, síce zložitejší, ale obľúbila som si ho viac. A tak som tu, na novej adrese, kde začínam úplne odznova. A musím priznať, že je to fajn pocit.
Nechcem nejako meniť zameranie. Možno len, že tu nájdete viac recenzií, či už na knihy alebo na filmy. Tiež sa tu objaví nejaká moja obľúbená hudba či tagy. Jednoducho to, čo ma zaujme a o čom budem mať chuť písať. Nechcem to tu brať ako povinnosť. Lebo na woolie, čo bol môj predošlý blog, som to teraz ku koncu tak brala... Škrelo ma, že neprispievam, ale nemala som na to chuť. Verím, že tu sa niečo takéto nestane.
Ak vás náhodou zaujíma citát na začiatku... Práve ním som sa inšpirovala ku vytvoreniu názvu. John je mimoriadny človek s dielami, aké má málokto. A som rada, že prvé slová, ktoré tu píšem, sú práve od neho.
V tomto článku sa vám nechcem nejako predstavovať - odhliadnuc od toho, že to nemám rada -, spoznáte ma v ďalších článkoch, ktoré by tu mali pribúdať pravidelne. Nechcem nič sľubovať, lebo potom to aj tak nedodržím.. Neviem, ako tu skončím, čo tu zo mňa bude, predsa len, toto je niečo úplne iné ako jednoduchý blog.cz. A bola by som šťastná, kebyže aj ten blog vyzerá inak. Sama som zvedavá, čo z tohto celého vznikne. Ale verím, že s tým budem spokojná.
Michael Northrop: V pasci
"V deň, keď začala snehová búrka, nikto netušil, že bude trvať celý týždeň. Malebný pohľad z okna čoskoro zahalia nekonečné záveje snehu. Všetci zostanú uväznení vo svojich domovoch a ostáva im len dúfať, že prežijú...Scotty a jeho kamoši Pete a Jason patria k posledným siedmim študentom, ktorí čakajú v budove svojej strednej školy, kým po nich niekto príde. Čoskoro im však dôjde, že im nezostáva nič iné, než v škole prenocovať. Čo z ich pohľadu vôbec nevyzerá ako zlý nápad, pretože tam s nimi zostali aj dve dievčatá. Zrazu však vypadne prúd a kúrenie prestane fungovať. Na opustenú budovu doľahne tma a chlad. Na streche sa hromadí sneh, ktorý ich môže každú chvíľu zavaliť. Dni plynú, snehové záveje sú vyššie a vyššie, v škole je šialená zima, trápi ich hlad a nešťastné myšlienky. Všetci si uvedomia, že nastáva boj o prežitie a že budú musieť učiniť najťažšie rozhodnutie vo svojich životoch."
Kniha sa ku mne dostala úplnou náhodou. V knižnici som si pozerala policu nových a odporúčaných titulov, no a táto mi tak padla do oka. Zaujala ma názvom a obálkou, neskôr aj obsahom. Bolo to čosi iné, také reálne a originálne zároveň. Pustila som sa do nej hneď v ten deň a dočítala som ju o dva dni nato. A musím priznať, že ma sklamala.
Dej bol na začiatku plynulý, no ako som čítala ďalej, asi od tridsiatej až do stoštyridsiatej strany sa nič dokopy nedialo. Autor tam opisoval, ako to prežívali, čo robili. Podľa mňa bola táto časť moc roztiahnutá a naopak dej v druhej polovici knihy ubiehal moc rýchlo. Páčilo sa mi to na začiatku a na konci tam bola nejaká tá akcia a čítalo sa mi lepšie.
Čo sa týka postáv, bolo to pre mňa odlišné aj tým, že je to písané z pohľadu 16-ročného chalana. Hlavný hrdina pre mňa nebl ničím zaujímavý, rozhodne som si ho neobľúbila a nevžila sa doňho natoľko, ako do postáv z iných príbehov. Ani ostatní ma nejako nezaujali, možno som si obľúbila Jasona, on bola taký iný, možno kvôli tomu, že mal snahu pomôcť väčšiu ako zvyšok postavením snežného skútra. Nechcem moc spoilerovať, ak by si to niekto z vás chcel prečítať, ale jedna vec mnou pohla viac ako ostatné - jedna z postáv sa nevyhla smrti, čo som ja osobne prežívala tak najviac z celého príbehu.
Koniec sa mi zdal byť dosť otvorený, Michael Northrop by mohol urobiť aj pokračovanie. Páčilo sa mi, že nebolo prezradené ako to všetko skončí a je to napísané tak hmlisto. Keby som narazila na druhý diel, zobrala by som ho, no skôr zo zvedavosti, či sa autor poučil zo svojich chýb. Inak asi ani nie.
Prihlásiť na odber:
Príspevky
(
Atom
)